Pôvodný slovenský muzikál

Za oných vzdialených čias, ktorým hovoríme aevum medium – stredovek, sa medzi národmi stále viac rozmáhali obrovské násilnosti, z kraja do kraja sa šírili otrasy, veľké bitky a bedákanie nad vojnovými útrapami. Medzi cisármi a pápežmi sa rozhorel krvavý svár, mestá viedli vojnu s vladármi, šľachta a ľud zotrvávali v úporných rozporoch. A rímska cirkev ako vládkyňa sveta sa usilovnejšie zaoberala zbrojením, uzavieraním spojenectiev a svojimi legátstvami a trestami než snahou o pokoj. A tu sa stalo, že v Umbrii sa neznámy mladý muž v duševnej tiesni a hlbokej pokore rozhodol, že sa prostomyseľne a neobťažený starosťami stane skromným, verným nasledovníkom Spasiteľa. Jeho druhovia ho nasledovali, spočiatku dvaja-traja, potom sto, neskôr mnoho tisíc, a tak z toho pokorného umbrijského muža vzišlo nad zemou životodarné svetlo a zdroj obnovy aj lásky, ktorého lúč dopadá až do našich dní.

Bol to Giovanni Bernardone, zvaný sv. František s Assisi, statočný rojko a básnik.

Hermann Hesse

Ó, kde je ten, čo z vlastníctva sa vzdal

do veľkej chudoby, kde mocnel z každej straty

tak, že si na námestí zložil šaty

a holý pred biskupským rúchom stál...

ten hnedý braček tvojich vtáčích tvorov,

čo našiel zaľúbenie kráčať horou,

údiv a nadšenie žiť na zemi.
Rainer Mária Rilke

Čím viac prenikáme do príbehu Františkovho života, tým viac sa zdá, že nám uniká. Dokonca aj jeho prostota bráni nášmu želaniu pochopiť ho. Akoby unikal do niektorej z tých skalných jaskýň v závratných výškach, v ktorých občas vyhľadával útočište. Jeho správanie nás často mýli, až do konca zostal človekom protikladov.

Julian Green

Explikácia

František z Assisi (1182 - 1226) patrí k vrcholkom duchovných dejín Európy i napriek tomu, že po ňom nezostali rozsiahle filozofické spisy. Svoju cestu k pravde písal iba svojím životom - dramatickým osudom, plným utrpenia a odriekania, ale i radosti z poznania, z haromónie so svetom. Nehľadal Boha v teologických úvahách, výkladoch či učených dišputách, ale vo svojom srdci, v cite a v láske ku všetkému tvorstvu, ku všetkým veciam, ktoré pokladal za svojich bratov a sestry.

Syn bohatého assiského obchodníka a Francúzky vedie život "zlatej mládeže", ale ťažká choroba ho privádza k duchovnému životu. Skladá sľub dobrovoľnej chudoby a nahý odchádza z rodného domu. Medzi svojími bývalými priateľmi získava oddaných stúpencov, ba i dievča, ktoré kedysi miloval a ktoré milovalo jeho. Podarí sa mu presvedčiť pápeža, aby jeho rád uznal. Odchádza na križiacku výpravu, kde sa pokúša sultána presvedčiť o pravosti svojej viery. Úspech rádu však vedie k rozkolu, chorý a takmer slepý František sa uchýli na pustú Alvernskú horu, kde prežíva Kristovo utrpenie. V posledných chvíľach života sa vracia do pustovne Porciunkuly, aby v nej prijal vykúpenie z rúk sestry smrti.

Priblížiť sa k Františkovi je možné viacerými cestami. Cestou mystiky a teológie alebo cestou umenia. Veď František z Assisi bol nie len svätcom, ale aj básnikom. Jeho Slnečná pieseň patrí k najstarším básňam v taliančine. Preto ak chceme vyrozprávať jeho život na javisku, reflektujeme i túto stránku jeho osobnosti. Navyše, František bol vynikajúci spevák a svoj hold svetu a Bohu skladal piesňou a tancom. I samotná doba sklonku stredoveku poskytuje širokú a pestrú paletu javiskových obrazov - je plná náboženskej mystiky, kontrastujúcej s rodiacim sa opojením nastupujúcej renesancie. Je to svet vizionárov, svätcov, rytierov, veľkých vášní, vzmáhajúceho sa bohatstva kupcov a hľadania duchovnej čistoty. Doba komediantov i trubadúrov, doba lásky i brutality.

Nechceme vyrozprávať Františkov osud suchými historickými skutočnosťami. Chceme nechať vstúpiť do príbehu legendám a mýtom, dať priestor vidinám, tomu, čo sa vzpiera exaktnému poznaniu a otvára priestor pre zázrak. František z Assisi nechce byť apoteózou františkánstva, ale emotívnym rozpávaním o človeku, obdarenom veľkou charizmou, schopnom ísť neústupčivo za svojou pravdou a ktorého duša v ťažkom zápase víťazí láskou nad utrpením, hladom, chorobou, ponížením a nespravodlivosťou.

PRÍBEH

Na zemi sa chúli nahé telo zomierajúceho Františka. Okolo neho sa zhromaždili v modlitbe mnísi a zbor assiských mešťanov. Všetci očakávajú skon svätca. Najväčšiu trýzeň prežívajú Františkovi najbližší - matka, Klára, brat Lev a pápežský legát. Tieto štyri postavy sa neskôr stanú rozprávačmi jednotlivých etáp Františkovho života. Pri zomierajúcom sa zjaví Čierny rytier /Pokušiteľ/ v sprievode troch alegorických postáv (tanečnice) Závisti, Chamtivosti a Pomsty. Čierny rytier sa v posledných chvíľach života pokúša zviesť Františka z jeho cesty. Čaká na prejav slabosti, zaváhania, prameniaceho v strachu zo smrti. Na druhom póle tohto symbolického zápasu o svätcovu dušu je Žobrák /Vykupiteľ/ a tri biele alegorické postavy Chudoby, Čistoty a Lásky. V kúte zatiaľ čaká nehybná Smrť. Celá scéna je kompovaná v duchu stredovekých mystérií, kde sa hudobné čísla striedajú s hovorenými textami štyroch rozprávačov. Výtvarne je inšpirovaná gotickými obrazmi. Táto veľká overtúra predstavenia je prológom, ktorý ústí do retrospektívneho vyrozprávania Františkovho života.

V kontapunkte s ťaživou úvodnou scénou vybúši dynamická stredoveká veselica - sú fašiangy a Assisi ich slávi bujarým karnevalom, v ktorom už cítiť ozvenu nastupujúcej renesancie. Na námestí sa tancuje a spieva s pocitom radosti zo života. Assiskí mešťania sa vystatujú svojím mestom, mládenci kurizujú assiským krásaviciam. Uprostred zabávajúcej sa mládeže hrá prím František Bernardone, vynikajúci spevák, syn bohatého obchodníka s látkami. Chlapci si uťahujú z miestneho chudáka, ktorého pre jeho hrivu volajú Lev. Posmech sa ujde aj okoloidúcemu Žobrákovi, zatiaľ bližšie neidentifikovanej postave. František sa usiluje zapáčiť najmä najkrajšiemu assiskému dievčaťu - zlatovlasej Kláre Offreducciovej, ktorá sa prechádza po námestí so svojou sestrou Biankou. Aj Klára pokukuje po fešnom Františkovi.

Otec Bernardone vyčíta synovi záhaľčivý a rozmarný život, no zdá sa, že František si z jeho slov veľa nerobí. Spoznávame aj rozdielnosť pováh matky a otca - kým v otcovom živote je prvoradý obchod a zisk, matka je založená duchovnejšie. Otec v komediálne ladenom songu hovorí o hodnotách pravého Assisana. Spomenie aj svoj zámer oženiť syna s bohatou dedičkou Klárou Offreducciovou. Táto myšlienka sa pozdáva i Františkovi, pretože Kláru miluje.

Klára a František sa v noci tajne stretávajú. František vníma lásku oveľa telesnejšie, k jeho životnému krédu nepatrí platonický vzťah. Klára je zdržanlivá, odmieta Františkove naliehania, čaká na sobáš. Duet lásky medzi oboma zaľúbencami.

Medzi Assisi a susednou Perugiou panuje dlhodobé nepriateľstvo, zvada o kupecké cesty vyústi do vojny. Assisania sa rozhodnú Perugiu pokoriť. Do vojny verbuje Čierny rytier. Otcovia sa pred synmi trochu komicky vychvaľujú svojimi niekdajšími vojnovými hrdinstvami. Mládenci sa lúčia, pripravujú zbrane. Aj Bernardone vychystá syna ligotavou a drahou zbrojou. Matka nechce Františka pustiť, argumentuje jeho chatrným zdravím, ale otec už rozhodol. Aj František sa teší na boj, rád by zapôsobil na Kláru. Mládenci odchádzajú do vojny, zbor matiek ich vyprevádza piesňou.

František, ktorý zutekal z bojiska, sa vracia do Assisi. Pre otca je jeho útek ponížením, vyčíta synovi zbabelosť. František upadne do horúčok, v ktorých má videnie. Objaví sa mu Žobrák (Vykupiteľ), ktorý ho vyzve, aby podoprel rúcajúci sa svet. František sa bráni veľkej úlohe, cíti sa na ňu slabý, ale pri jeho lôžku sa zjavujú alegorické postavy Chudoby, Čistoty a Lásky, ktoré mu budú oporou a budú ho sprevádzať po celý život.

Kostol. Matka sa modlí. František prichádza za ňou a oznamuje jej svoje rozhodnutie odísť z domu a stať sa kazateľom. Rozpráva jej o svojom videní, matka mu povie o svojom mystickom zážitku z mladosti, kedy ju Žobrák vyzval, aby ho nasledovala. Požehná synovmu zámeru.

Otec odmietne Františkovu prosbu o súhlas, medzi ním a synom dôjde ku konfliktu. František sa stretáva s Levom, ktorý sa rozhodne ho nasledovať. Od tejto chvíle sa Lev stáva Františkovým spoločníkom, je jeho akýmsi Sanchom Pansom, bojujúcim so svojími ľudskými slabosťami, je viac komediálnou postavou, no zároveň sa stáva i Františkovým spovedníkom. Spolu opúšťajú Bernardoneho dom, spievajú radostnú pieseň o ceste k pravde.

František káže svoje posolstvo na assiskom námestí. Odhodil šaty ako znak bohatstva, tancuje a spieva o chudobe, čistote a láske. Mešťania sa mu vysmievajú, myslia si, že Bernardoneho syn sa zbláznil. Striedanie spevu zboru a Františka. Prichádza kňaz, ktorý sa pokúša Františka presvedčiť, aby sa vrátil do otcovského domu, ani on nie je schopný prijať Františkovo posolstvo. Bernardone chce synovo vystúpenie ukončiť, spor medzi nimi graduje až k fyzickému násiliu. František sa zrieka svojho pozemského otca a odchádza s Levom z Assisi do pustovne Porciunkuly. Matka spieva pieseň, ktorá je rozlúčkou so synom.

Za Františkom prichádzajú ľudia z rôznych vrstiev, aby sa zriekli pozemského majetku a nasledovali Františkovu cestu. Formuje sa skupina rehoľných bratov. Medzi nimi vyniká najmä postava Eliáša. František spieva pieseň o láske k všetkému bytiu, k prírode, oslavuje blaženú chudobu.

Prenášame sa na pápežský dvor, ktorého bohatstvo ostro kontrastuje s Františkovou cestou chudoby. Pápežský legát sa snaží Františkovi vysvetliť márnosť jeho pokusu o uznanie reguly. František zanovito nástojí na audiencii u pápeža. Nástup pápeža v sprievode kardinálov. Pred zlatými rúchami stojí bosý František v prostej kutni. Pápež a zbor kardinálov v ňom vidia spočiatku iba blúzniaceho mnícha. František prednesie obhajobu svojej rehole. Jeho charizma zapôsobí. Pápež mal sen, ktorý pripravil Františkovi cestu. Spočiatku pápež nechápe, prečo Boh poveril takou veľkou úlohou otrhaného chudáka a nie jeho. Naopokon uzná Františkovu cestu. Tento okamih je veľkým finále 1.časti - striedajú sa spevácke party zboru so sólovými vystúpeniami

V dome Offreducciovcov sa chystá svadba najstaršej dcéry Kláry s bohatým kniežaťom. Klára je nešťastná, nechce sa jej do vydaja, túži po inom, duchovnejšom živote. Otec messer Favarone dcérine výhrady neakceptuje, je odhodlaný vydať ju za každú cenu. Klára za pomoci sestier utečie v noci z domu a uchýli sa k Františkovi. Favarone zburcuje Assisanov a chce násilím odvliecť Kláru domov, ale sila Františkovej osobnosti tomu zabráni. Klára žiada Františka, aby mohla založiť ženský rád na rovnakých princípoch ako je ten jeho. František spočiatku nesúhlasí, vie, aké obete je treba priniesť, aké utrpenie znamená cesta chudoby. V jeho srdci ešte stále znie láska ku Kláre, preto ju odhovára. No keď je Klára neústupná, ostrihá jej František zlaté vlasy a požehná jej rádu. Duet Kláry a Františka je oslavou čistej netelesnej lásky.

Tábor križiakov v púšti pred bránami egyptského mesta Damiety. Križiaci sa zabávajú, spievajú, krátia si chvíľu vínom a súbojmi. Do tábora prichádza František v sprievode Leva, žiada o prijatie križiackeho veliteľa. Križiaci sa bosému mníchovi vysmievajú.

Františekov dialóg s križiackym veliteľom. Je to Čierny rytier. Hovorí Františkovi, že iba násilie je cestou k viere, že neveriacich je treba pokrstiť krvou. Háji tézu o šírení viery mečom. František však násilie odmieta, verí v lásku. Rozhodne sa ísť priamo k sultánovi.

Sultánov dvor je plný orientálnej nádhery, tanca a spevu. Príchod dvojice mníchov prináša komické situácie, najmä Lev vystupuje v spoločnosti odalisiek ako komická postava. Sultán napriek svojim vezírom Františka vypočuje, ich dialóg je konfrontáciou pôžitkárstva (sultánova pieseň) a františkánskej čistoty. Sultán napokon posiela Františka späť do križiackeho tábora.

Križiaci zaútočia na mesto - František je svedkom drancovania a zabíjania. Je to triumf Čierneho rytiera, trium násilia. Čierny rytier spieva svoj song o krvi. Zbesilý tanec smrti. František je zúfalý, že nie je v jeho silách vraždeniu v mene viery zabrániť. Zdá sa, akoby vidiac krutosť vojny, prišiel František o zrak. Cíti, že slepne. Obraz končí na brehu mora, kde prosí František Leva, aby ho zaviedol späť do Prciunkuly k bratom.

Porciunkula je prázdna, kým bol František v Egypte, bratia sa porozchádzali. František ich dá zvolať, no každý z bratov má iné zámery, dochádza medzi nimi k rozkolu. Najmä Eliáš tvrdí, že cesta absolútnej chudoby nemá perspektívu, chce vybudovať mocný rád. František vie, že táto cesta nie je jeho, preto sa vzdáva vedenia rehole a na jeho miesto nastupuje Eliáš. Bratia sa rozídu, František zostáva sám. Odchádza s Levom na Alvernskú horu.

Františkova meditácia na hore je veľkým obrazom, v ktorom sa stierajú hranice reality a vízií. Je to i zápas Čierneho rytiera s Anjelom. Františkovi sa zjavujú démoni v rôznych podobách, ktorí ho pokúšajú. Odoženie ich zjavenie Žobráka (Vykupiteľa). Od neho preberá trpiaci František Kristove stigmy. Františkov vnútorný zápas, zúfalstvo i nádej. Striedajú sa tanečné, spevácke a činoherné scény. Dynamika horúčkovitých vízií, v ktorých sa František odpútava od života a volá smrť, aby ho zbavila ťažoby pozemského tela.

V Porciunkule sa okolo slepého, zomierajúceho Františka zhromaždili tí, s ktorými prežil svoj život. Lekár vyriekne ortieľ, Františkov skon sa blíži. Prichádzajú zástupcovia Assisi a Perugie, medzi nimi sa rozhorí spor, ktoré mesto má na svätcovo telo po smrti nárok. Každý si chce privlastniť jeho ostatky, slovný súboj vyústi do vyhlásenia budúcej vojny.

Pri zomierajúcom Františkovi je Klára, je to ich posledné stretnutie. Duet je bilanciou ich vzájomného vzťahu - pozemská láska vo chvíli smrti nadobúda nové dimenzie.

František sa lúči so svetom, so svojimi bratmi, s matkou. Jeho pieseň nie je smutná, je skôr plná nádeje. Smrť je Františkova sestra, ktorá ho vyslobodzuje z utrpenia tela. Otvárajú sa hroby, z ktorých vystupujú (v duchu stredovekého vnímania dočasnosti pozemského tela) polozotletí umrlci. František so smrťou tancuje "tanec smrti". Smrť stráca svoju hrozivú podobu, mení sa na utešiteľku. Františkov život je porážkou Čierneho rytiera. Keď František zomiera, objavuje sa Anjel (je to malé dievčatko s husľami), spolu s ním Žobrák, ktorý víta Františka vo svojom náručí.