Životopisy slávnych osobností patria k obľúbenej literatúre. Skrývajú v sebe hlbšie poznanie života, pravdy, šťastia i zložitých peripetií.

Maďarská  dramatička Éva Patakiová našla inšpiráciu pre svoje divadelné zamyslenie v životopisoch dvoch veľkých osobností umenia 20. storočia, francúzskej šansoniérky Edith Piaf a nemeckej divy koncertných pódií i filmového plátna Marlene Dietrich.

Každá  z hrdiniek našej divadelnej inscenácie prežila svoj neopakovateľný príbeh, plný slávy i sklamaní. Okolnosti chceli, že obe dámy sa skutočne niekoľkokrát stretli. Hoci každá z inej spoločenskej vrstvy a s inými životnými zásadami, či cieľmi, našli si k sebe síce komplikovaný, ale v zásade korektný vzťah.

A práve skríženie dvoch natoľko odlišných životných príbehov ponúklo Éve Patakiovej tému pre plnokrvnú divadelnú hru o krivolakej ceste za šťastím. Hoci nás hra prevedie cez najdôležitejšie míľniky životnej púte strapatého parížskeho Vrabčiaka, ako Edith prezývali, najdôležitejším posolstvom hudobnej komédie je čosi viac - oslava pravdivého, úprimného, spontánneho prístupu k životu.

Edith sa narodila do zložitých sociálnych pomerov, v detstve si veľa šťastia a lásky neužila. Príliš skoro sa musela o holú existenciu starať sama. Ani v dospelosti k nej osud nebol priaznivejší. Šťastné chvíle končili pádmi, úspechy striedali sklamania. Hoci do jej života vstúpilo viacero mužov, ktorí ju aj úprimne mali radi, či uznávali, najväčšou oporou v ťažkých chvíľach si musela byť sama. A o tom všetkom celý život aj spievala. Za pravdy, ktoré prezentovala s takou vervou a úprimnosťou, si ju natrvalo zamilovali poslucháči po celom svete.

Marlene Dietrich sa narodila do zámožnej a spoločensky významnej berlínskej rodiny. Jej život sa aj preto odvíjal oveľa priamočiarejšie. Sľubnú kariéru huslistky jej síce prerušil úraz ruky, ale čoskoro ju zlákal film a neskôr divadlo a koncertné pódiá. I keď roky žila na výslní, súkromie si dôsledne chránila. Jej tajomnosť najvýraznejšie dokumentuje asi film Modrý Anjel, s ktorým ju identifikujeme dodnes. Hlboko ju zasiahlo obdobie Tretej ríše v rodnom Nemecku. Preto emigrovala do Ameriky. Po druhej svetovej vojne sa z umeleckého sveta začala vytrácať. Jej diváci sa vzhliadli v iných ideáloch krásy a úspechu. Hereckých príležitostí ubúdalo, ani o jej koncerty už nebol taký záujem. Postupne sa utiahla do súkromia, z ktorého vychádzala iba veľmi sporadicky. Dramatička Éva Patakiová z Dietrichovej života zdôraznila najmä cieľavedomosť ženy, ktorá si nepripúšťa neúspech a bráni sa mu všetkými dostupnými spôsobmi.

Komorná  - do muzikálu ladená inscenácia Edith a Marlene nie je životopisnou hrou. Je predovšetkým obrazom rôznych osudov, ktoré možno vnímať aj ako dva životné princípy. Ten prvý vyrastá zo spontánnej, úprimnej túžby žiť život v každom okamihu naplno. Ten druhý stavia na racionálnej voľbe najsprávnejších rozhodnutí.

Životy a stretnutia oboch umelkýň interpretuje Éva Patakiová na viacerých miestach možno voľnejšie, vychádza však z historických skutočností. Myšlienkovú silu i divadelnú atraktívnosť svojej fikcie podčiarkuje umným výberom najpríznačnejších a dodnes populárnych songov Edith Piaf i Marlene Dietrich. Zaznejú v jedinečnej interpretácií Kristíny Turjanovej a Karin Olasovej.

foto: Ctibor BACHRATÝ