Navigácia

Preskočiť na navigáciu

Úvodná stránka

My Newsletter

Banerová upútavka na predstavenia

 mamma mia  Punk rock    Pi čaj, miláčik!  Veselá vdova  Mačky  Bajaja    Aj muži majú svoje dni  Boyband  Ako zbaliť babu  Vyhadzovači  Nová scénička  Čarodejník z krajiny Oz
  • Plagát - BOYBAND
  • Plagát - EQUUS
  • Plagát - Sluha dvoch šéfov SILVESTER
  • Plagát - VYHADZOVAČI                   štúdio Olympia
  • Plagát - MADAME DE POMPADOUR
  • Plagát - PUNK ROCK
  • Plagát - MAČKY
  • Plagát - VESELÁ VDOVA
  • Plagát - AKO ZBALIŤ BABU               štúdio Olympia
  • Plagát - RÓMEO A JÚLIA muzikál
  • Plagát - AJ MUŽI MAJÚ SVOJE DNI
  • Plagát - BAJAJA
  • Plagát - muzikál MAMMA MIA!
  • Plagát - NOVÁ SCÉNIČKA                 štúdio Olympia
  • Plagát - ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ
  • Plagát - PI ČAJ, MILÁČIK!

Operetu vytlačili z Novej scény moderné muzikály, po 20 rokoch sa vracia! Ako ju prijmú diváci?

Zverejnené 08.02.2017

Operetu vytlačili z Novej scény moderné muzikály, po 20 rokoch sa vracia! Ako ju prijmú diváci?

zivot.sk

13.01.2017 (2/2017) Divadlo Nová scéna prináša po dvadsaťročnej pauze na svoje javisko operetu. Čo sa v tomto divadle stalo, že divákmi obľúbený žáner na dlhý čas zmizol?

Nie všetci diváci chcú zažiť v divadle dramatickú katarziu. Sú i takí, ktorí očakávajú oddych a zábavu, noblesnú produkciu, potešenie ducha peknými melódiami a výpravnými kostýmami. Presne im je určená opereta.

Hovorí sa jej ľahkonohá múza, no vôbec to neznamená, že sa robí ľahko, skôr naopak. Opereta vždy patrila do našich zemepisných šírok a celé desaťročia bola súčasťou kultúrneho života. Hrávalo ju od svojho vzniku Slovenské národné divadlo, svoje miesto si našla i v repertoári mnohých oblastných divadiel.

Ako vznikla

Ak by sme chceli vedieť o vzniku tohto druhu produkcie viac, bolo by to zaujímavé štúdium. Vo svete sa prvé zárodky operety objavili už v 17. storočí vo francúzskom vaudeville či nemeckom singspiel. Najskôr sa jej hovorilo malá opera, potom komická opera a Jacques Offenbach to rozbalil naplno. Práve jeho považujú odborníci za zakladateľa operety v takej podobe, v akej prežila doteraz.

Na Slovensko sa spevoherné divadlo dostalo najmä vďaka kočujúcim spolkom z Nemecka a Maďarska v druhej polovici 19. storočia. Už v tom čase boli na Slovensku autori pôvodných operiet - Rudolf Adámy, Miroslav Francisci, Albert Wallo a ďalší. Keď vzniklo v 20. rokoch 19. storočia slovenské profesionálne divadelníctvo, opereta sa prirodzene stala pevnou súčasťou dramaturgie. Keď sa v SND hrala opereta, hľadisko bolo vždy plné, hoci to boli roky krízy. Vďaka zanieteniu divadelníkov videli diváci svetoznáme tituly - Cigánsky barón, Ples v opere, Netopier, Orfeus v podsvetí... Uvádzali aj operety Oskara Nedbala, ktorý v SND istý čas šéfoval. Prvá pôvodná slovenská opereta uvedená na profesionálnej scéne bol Zimný románik z roku 1932, jeho autorom bol dnes už málo známy Ján Móry.

Dusík a Veselý

Veľký rozkvet nastal, keď na scénu prišiel Gejza Dusík. Mal šťastie, že našiel skvelého libretistu v osobe Pavla Braxatorisa a spolu vytvorili nespočetné množstvo diel. V roku 1935 v SND uviedli svoju prvú operetu Tisíc metrov lásky. V tejto súvislosti treba spomenúť veľkú hviezdu Františka Krištofa Veselého. Bez neho sa nezaobišla ani jedna operetná produkcia. Po tom, čo roku 1946 vznikla pobočka SND - Nová scéna, to mala opereta trochu nahnuté. Zrazu z nej bol meštiacky žáner, prežitok, s ktorým sa treba vyrovnať.

František Krištof Veselý bol miláčikom publika, v DNS hral, spieval, režíroval i šéfoval.

V počiatkoch táto divadelná scéna uvádzala skôr tituly, ktoré by sa dali nazvať ľudovou zábavou, popri hudobných veselohrách v prvej sezóne naštudovali iba jednu operetu - Zem úsmevov. Šéfom spevohry a režisérom bol už spomínaný František Krištof Veselý. Koniec štyridsiatych a začiatok päťdesiatych rokov bol poznačený budovateľským duchom. Do repertoáru sa „museli" dostať i sovietske hudobné veselohry. Ak sa objavila klasická opereta, záujem publika jasne ukazoval, aké tituly sú žiadanejšie.

Zlaté časy

Osamostatnená Nová scéna posilnila spevoherný súbor a pod vedením riaditeľa Jána Kákoša, umeleckého šéfa Františka Krištofa Veselého, neskôr Frantika Rella, nastali zlaté časy. Do 60. rokov uvádzali najmä hry autorov socialistického bloku, uvoľnená atmosféra však priniesla nové možnosti. Dodnes sa v divadelných kruhoch traduje, že táto éra nebola prekonaná. Produkcie, ktoré vtedy vznikali, nastavili latku poriadne vysoko. O bratislavskej Novej scéne sa pochvalne hovorilo aj za hranicami Československa, zásluhu na tom mali viacerí ľudia.

V roku 1965 mal premiéru americký titul My Fair Lady.

Dôležitým človekom bol dramaturg a neskorší riaditeľ Dalibor Heger (bývalý manžel speváčky Hany Hegerovej). Trojici režisér Bedřich Kramosil, choreograf Boris Slovák a dirigent Zdeněk Macháček sa podarilo niečo neuveriteľné. V roku 1963 uviedli americký muzikál Pobozkaj ma Katarína. A každý nasledujúci rok pridali oni alebo ich kolegovia ďalší - My Fair Lady, Hello Dolly, Divotvorný hrniec, West Side Story, Man of La Mancha, Zorba... Práva na mnohé tituly sa podarilo získať vďaka osobným kontaktom s americkým kultúrnym atašé. Už nikdy nikto nevezme Novej scéne prvenstvo, mnohé z týchto hier mali európsku premiéru práve na jej doskách.

Provizórium a zánik

Normalizačné roky utlmili svetový rozmach. Do repertoáru sa i tak dostalo veľa pozoruhodných pôvodných produkcií, tie však patria skôr medzi muzikály (Plné vrecká peňazí, Revízor, Cyrano z predmestia, Ohnivák). No aj táto úspešná éra bola pribrzdená. Technický stav Živnodomu, v ktorom sídlila Nová scéna, si vyžadoval rekonštrukciu, a tak jej súbory hrali kade-tade.

Do bratislavského Živnodomu, kde DNS sídli, sa desaťročia chodilo na kvalitné produkcie.

Provizórny stav trval až do roku 1991. Nastal čas moderných muzikálov, prvým uvedeným bolo Evanjelium o Márii. Keď sa na riaditeľskú stoličku posadil bývalý sólista spevohry Dušan Jarjabek, pokúšal sa o oživenie operety. Na repertoár pribudli operety Grófka Marica, Hrnčiarsky bál.

V roku 1998 boli voľby a po nich nový minister kultúry Milan Kňažko nahradil Jarjabka Markom Ťapákom. A ten si, žiaľ, vyslúžil medzi milovníkmi tohto žánru nálepku hrobár operety. Zrušil spevohru, prepustil sólistov, zbor aj orchester. A to v čase, keď boli podpísané zmluvy s najväčšou divadelnou agentúru Landgraff na ďalšie tri zahraničné turné.

Je zvedavý

Nepomohli protesty ani petície. Začali sa robiť iba moderné muzikály, bez živej hudby, na plejbek. Ťapák v tom nevidí problém. „Musím vás poopraviť. Ja som nezrušil operetu, ale zlúčil som činohru a spevohru do jedného súboru, ktorý mal suplovať muzikálové, činoherné, spevoherné inscenácie. To, že sa spevohra nehrala, bol dôsledok niečoho iného. Keď som divadlo prevzal, bolo v mínusových číslach. Pomocou repertoáru sme potrebovali divákov naštartovať, aby tam znova chodili. A to sa nám podarilo, začali sme mať zaujímavé výnosy. Ja sa nemám za čo hanbiť, svoju prácu som urobil dobre. Inscenácie, ktoré sme urobili, boli vypredané. Viem, že teraz plánujú klasickú operetu, držím im palce a som zvedavý, ako tento titul bude rezonovať u divákov," povedal pre Život.

Marek Ťapák je presvedčený, že konal správne.

Ale pravda je aj to, že časť divákov prestala chodiť do divadla, moderné rockové predstavenia ich neoslovovali. Chýbala im elegancia operety. Občas tento deficit suplovalo SND, naštudovali pár operetných titulov. Bývalí sólisti si museli nájsť nový spôsob realizácie, mnohým chýbalo do dôchodku pár mesiacov, noví nedorastali.

Dodnes nenahradená škoda

Opereta zomrela, aspoň v Bratislave určite. Až v roku 2007 sa na chvíľku vrátila, hoci iba na jeden večer. Aspoň takto si pripomenuli storočnicu Gejzu Dusíka. Ohlas publika hovoril jasnou rečou - ľudia nezabudli a opereta im chýba. Mimo Bratislavy bola situácia lepšia. Spevoherné tituly pravidelne uvádzali v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici.

Aj Kamil Peteraj je presvedčený, že rozpustenie operety nebol dobrý nápad.

„Diváci a poslucháči veľmi citlivo vnímajú stratu tohto žánru. Na operetných koncertoch vidno, ako tento druh umenia vyhľadávajú. Umenia, ktoré bolo jedným nezmyselným rozhodnutím zrušené. Paradoxne - takýto úkon trvá tridsať sekúnd. Vybudovať teleso takých kvalít, ako mala opereta Novej scény, trvá niekoľko desaťročí," tvrdil dirigent Zdeněk Macháček. Choreograf Jozef Sabovčík, otec svetoznámeho krasokorčuliara, si tiež povzdychol: „Rozpustenie NS bola veľká a nenahraditeľná škoda. To veľké PREČO dodnes visí vo vzduchu a je nezodpovedané."

Svitá na lepšie časy

Aktuálna riaditeľka divadla Ingrid Fašiangová už pri svojom nástupe do funkcie avizovala návrat klasickej operety so živým orchestrom. A slovo dodržala, inscenácia Veselá vdova sa od novembra skúša. Premiéra je naplánovaná na začiatok februára. Čo viedlo riaditeľku k tomu, aby sa vrátila k niečomu, čo už dvadsať rokov neexistuje?

Koncert k 70. výročiu založenia DNS sa niesol i v znamení operetných melódií.

„Opereta mala v Bratislave domovskú scénu od jej vzniku roku 1946. Po zrušení spevohry v roku 1999 tento žáner akoby zanikol, napriek tomu, že divácka obec je široká. V sezóne 70. výročia DNS sme sa rozhodli nestarnúce operetné melódie opäť oživiť, nakoľko jednoznačne patria do zlatého fondu hudobno-dramatického divadla. Veselá vdova je dielom velikána operetnej tvorby Franza Lehára. Prvýkrát bola v DNS uvedená v roku 1964, neskôr v roku 1985 a do tretice ju budú môcť diváci zhliadnuť od 3. februára 2017. Krásne melódie, situačná komédia, sólisti SND, protagonisti DNS, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu - to všetko je záruka úspešnosti diela, ktoré si zaslúži byť na jedinej scéne hudobno-zábavného divadla uvádzané," hovorí Ingrid Fašiangová.

 

Špeciálne predstavenia

opereta Gróf z Luxemburgu
AKO BONNIE A CLYDE
20 rokov s CONTINENTALS
VIANOCE V DIVADLE NOVÁ SCÉNA

Partneri divadla

S podporou:
Partner DNS:
Mediálni partneri: