Navigácia

Preskočiť na navigáciu

Úvodná stránka

My Newsletter

Banerová upútavka na predstavenia

 Veselá vdova  Slahackova  Pi čaj, miláčik!  Mačky  mamma mia  Bajaja    Punk rock  Aj muži majú svoje dni  Boyband  Vyhadzovači  Nová scénička  Sluha dvoch šéfov  Čarodejník z krajiny Oz
  • Plagát - BOYBAND
  • Plagát - SLUHA DVOCH ŠÉFOV
  • Plagát - BAJAJA
  • Plagát - PUNK ROCK
  • Plagát - MAMMA MIA!
  • Plagát - MAČKY
  • Plagát - VYHADZOVAČI                   štúdio Olympia
  • Plagát - VESELÁ VDOVA
  • Plagát - RÓMEO A JÚLIA
  • Plagát - ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ
  • Plagát - AJ MUŽI MAJÚ SVOJE DNI
  • Plagát - PI ČAJ, MILÁČIK!
  • Plagát - NOVÁ SCÉNIČKA                 štúdio Olympia
  • Plagát - ŠĽAHAČKOVÁ PRINCEZNÁ

Recenzia: Lesk a bieda slovenského muzikálu

Zverejnené 08.02.2017

Recenzia: Lesk a bieda slovenského muzikálu

#recenzia #Madame de Pompadour

Karol Mišovic, teatrológ | 25.02.2016 09:10

Dvorské intrigy, nečestná vysoká politika, nákladný život šľachty verzus biedny ľud... Nielen toto sú príznačné symptómy pre dobu života Madame de Pompadour.

Témy pre muzikálové spracovanie viac ako vhodné. Premiéra rovnomenného muzikálu o legendárnej kráľovskej milenke na Novej scéne o tomto potenciáli však nepresvedčila.

Pôvodný slovenský muzikál zaujal už pred premiérou plagátom s provokatívne odhalenou speváčkou Sisou Sklovskou, ktorý pre vyzývavosť dokonca odmietla zverejniť jedna zo sociálnych sietí. Všetko teda napovedalo, že sa môžeme tešiť na delikátny muzikálový zážitok o francúzskej femme fatale. Výsledok však ponúkol len slovenský štandard.

Je pravda, že režisér Martin Kákoš vytvoril pútavé a dôvtipné situácie a scénograf Pavol Andraško navrhol jednoduchú, ale pritom vynachádzavú scénografiu. Problémom sa však stalo Kákošovo libreto, ktoré nám neponúka na „Pompadourku\" jednoznačný názor. Prezentuje ju ako ženu mnohých tvárí, ale ani o jednej nevypovie viac. Súčasne sa nedozvedáme ani to základné - prečo sa stala emblémom svojej doby a prečo o nej vznikol muzikál? Tieto otázky sme si kládli už pred niekoľkými rokmi pri muzikáli Mata Hari v autorstve totožného tvorivého tímu. No i tie zostali bez odpovede.

Na javisku tak vidíme len kolorovaný príbeh s príliš slabým a málo akcentovaným konfliktom. Ale na rozdiel od Mata Hari sa tu stretávame hneď s niekoľkými príbehovými líniami. Mnohé z nich sa však napriek svojmu divadelnému potenciálu nerozvíjajú alebo rýchlo vyčerpajú. Kvantitou týchto tém sa inscenácia súčasne rozbíja na žánrovej aj hudobnej nejednotnosti.

Hudba Ľubomíra Horňáka sa neinšpiruje rokokom, počujeme skôr univerzálne pop-rockové melódie. Nechýba im síce invenčnosť, ale absentuje ústredný motív, ktorý by charakterizoval dielo a nútil nás opakovať si melódiu v mysli ešte dlho po opustení sály. V niekoľkých songoch je zároveň cítiť už predchádzajúcu spoluprácu z inscenácie Mata Hari.

S ňou ju spája aj hlavná predstaviteľka Sisa Sklovska. Spevácky exceluje (i keď často ubieha k nadbytočnému afektu), ale po hereckej stránke naráža na torzovitosť libreta. Okrem toho jej výraz viazne i na solitérstve, prázdnej exaltovanosti a nadmernom dramatizovaní. Ostatní herci sa len zriedka dostali k podnetnejšej postave, kde by nemuseli stvárňovať len načrtnutý typ. Ján Slezák (Dauphin) a Pavol Plevčík (Sébastien) mali na to nábeh, ale libreto ich obralo o širší charakterizačný priestor. Štefan Skrúcaný ako Ľudovít XV. zas zostal počas celého príbehu spevácky i herecky chladný. Maroš Kramár v úlohe rozprávača Casanovu sa na javisku takmer nevyskytoval, postava navyše pôsobila v príbehu cudzorodo a v rámci celku aj zbytočne. Nehovoriac o tom, že ani herec nedostal príležitosť vytvoriť impulzívnejší vý­kon.

Muzikál Madame de Pompadour zaujme asi viac reklamou a hviezdnym obsadením, ako divadelným spracovaním. No medzi iným treba oceniť využitie štvorčlenného orchestra, s ktorým sa na Novej scéne nestretávame často. Bodaj by takýchto pozitív bolo viac.

 

Špeciálne predstavenia

MAMMA MIA! ŽÚR
KOZLIATKA A VLK

Partneri divadla

S podporou:
Partner DNS:
Mediálni partneri: