Navigácia

Preskočiť na navigáciu

Úvodná stránka

My Newsletter

Banerová upútavka na predstavenia

 rasputin  Veselá vdova  Slahackova  Pi čaj, miláčik!  Mačky  mamma mia  Bajaja    Punk rock  Aj muži majú svoje dni  Boyband  Vyhadzovači  Nová scénička  Čarodejník z krajiny Oz
  • Plagát - RÓMEO A JÚLIA
  • Plagát - MAMMA MIA!
  • Plagát - RASPUTIN
  • Plagát - BOYBAND
  • Plagát - PI ČAJ, MILÁČIK!
  • Plagát - ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ
  • Plagát - MAČKY
  • Plagát - ŠĽAHAČKOVÁ PRINCEZNÁ
  • Plagát - AJ MUŽI MAJÚ SVOJE DNI
  • Plagát - KOZLIATKA A VLK
  • Plagát - VESELÁ VDOVA
  • Plagát - PUNK ROCK
  • Plagát - NOVÁ SCÉNIČKA                 štúdio Olympia
  • Plagát - BAJAJA

Recenzia muzikálu Obchod na korze - Rádio Devín

Zverejnené 03.04.2014

Potlesk, klaňačky, standing ovation, kytice kvetov. Tak sa skončila premiéra amerického muzikálu na motívy oscarového filmu Obchod na korze. Rovnomenný slávny film s Jozefom Krónerom v hlavnej roli zapríčinil, že do divadla mnohí z nás išli s malou dušičkou. Vo vzduchu viselo viacero otázok. Muzikál a holokaust? Ako sa bude správať ľahkovážna múza k tragickému námetu? Ako zvládnu herci, zaškatuľkovaní v televíznych seriáloch, vážnu výpoveď o hodnote ľudského života a ako to prijme nevyspytateľné publikum? Režisér Peter Oravec a dramaturgička Slavka Civáňová ako keby tušili tieto obavy. Nechali diváka v ilúzii filmu a na javisku premietli názov predstavenia a prostredie malého mestečka, kde sa dej muzikálu odohráva.
Novela Ladislava Grosmana rovnako inšpirovala autora libreta a textov piesní Bernarda Spiroa ako v minulosti tvorcov svetoznámeho filmu. Uchvátil ich obraz veseliacich sa ľudí na palube potápajúcej sa lode, netušiacich, čo sa v skutočnosti okolo nich deje. O tom vypovedali prvé scény muzikálu pripomínajúce dobové obrázky z bezstarostného malého slovenského mestečka. Ľudí neiritovali gardisti v čiernych uniformách, ktorí v tom čase predstavovali tzv. lepšiu spoločnosť, ani vojenské lietadlá či dobytčie vagóny. Na začiatku tvorili iba figúrky, súčasť mestskej spoločnosti a až neskôr naberali na sile, aby na konci dokonali dielo v podobe židovských transportov. A uprostred tejto masy sa odohrávajú osobné tragédie niekoľkých bezvýznamných postavičiek, ktoré sa stanú obeťami fašistického režimu. Bizarný obraz postáv z rozličných sociálnych vrstiev poskytol možnosť realizovať sa autorke kostýmov Ľudmile Várossovej. Aj vďaka nim vynikla prázdna, ale nebezpečná nafúkanosť arizátorov i arogantnosť uniforiem, ktoré priamo či nepriamo mali na svedomí smrť tisícok židov. Tragickú líniu veľmi dobre vyvažovali ironizujúce a humorné situácie, podobne ako hudobné vstupy, ktoré nemali iba ilustračnú funkciu, lebo posúvali dej či pomáhali pri charakteristike postáv.
Osobitnú pozornosť si zaslúži postava Pitiho, ktorá bola komponovaná odlišne od predlohy. Stala sa nositeľom viacerých významov, okrem iného zastupovala aj rozprávača či komentátora. S patričným šarmom a ľahkosťou sa tejto postavy zmocnil Lukáš Pišta. Nesklamali ani hlavní predstavitelia - osvedčený Csongor Kassai ako Tóno Brtko a Božidara Turzonovová ako hluchá židovská obchodníčka Rozália Lautmanová (vo filme ju stvárnila Ida Kamińská). Príjemne prekvapil Karol Čálik v postave žida Jozefa Katza, ktorého majú diváci zafixovaného ako rozšafného majiteľa verejného domu v televíznom seriáli. Dokázal prijať úlohu múdreho človeka, schopného organizovať prežívanie židov počas Slovenského štátu. Viac či menej vyrovnané výkony ostatných účinkujúcich a isté nedostatky v spievaných partoch možno korešpondovali s napätím spojeným s premiérou, alebo s faktom, že mnohí herci pôsobia v činohre.
Vynikajúco riešená viacfunkčná scéna Pavla Andraška umožňovala využívať nielen presuny a zmeny prostredia, ale dokonca aj prelínanie interiéru a exteriéru ako vo filme. Ukážkové spojenie divadelných a filmových výrazových prostriedkov zabezpečovalo navodenie patričnej dobovej atmosféry, ale aj živosť, rytmus a tempo, takže divák nepociťoval únavnosť z dĺžky predstavenia. Niekto môže namietnuť, že scéna je statickým prvkom, no v danom prípade zabezpečovala striedanie komorných činoherných častí a následne, keď sa otvorila, poskytovala dostatočný priestor pre tanečné a spevácke výstupy.
Použitie filmu a videa, rovnako ako „štronzo", teda znehybnenie postavy, a k tomu adekvátne osvetlenie často pripomínali nemý film. Táto technika poskytovala možnosť prechodu z obrazu do obrazu bez úpravy scény, čo zabezpečovalo presný algoritmus predstavenia.
Zrkadlo, ktoré toto predstavenie nastavilo minulosti, bolo síce nemilosrdné, ale zároveň ozdravujúce vzhľadom na posolstvo, ktoré prinieslo súčasnému pozornému divákovi, schopnému odčítať a pochopiť ponúkané ponaučenie. Režisér Peter Oravec využil v muzikáli Obchod na korze množstvo divadelných i nedivadelných prostriedkov a vytvoril dielo, ktoré otvára mnoho otázok, o ktorých sa môže dlho diskutovať.
Muzikál priniesol novú koncepciu využitia Grosmanovej novely, nový pohľad na jedno z najťažších a najproblémovejších období Slovenska a možnosť poučiť sa z chýb minulosti. Muzikál Obchod na korze nesklamal, možno otvoril novú éru Novej scény.


Marta Žilková
RádioDevín

 

Partneri divadla

S podporou:
Partner DNS:
Mediálni partneri: