Navigácia

Preskočiť na navigáciu

Úvodná stránka

My Newsletter

Banerová upútavka na predstavenia

 rasputin  Veselá vdova  Slahackova  Pi čaj, miláčik!  Mačky  mamma mia  Bajaja    Punk rock  Aj muži majú svoje dni  Boyband  Vyhadzovači  Nová scénička  Čarodejník z krajiny Oz
  • Plagát - BOYBAND
  • Plagát - VESELÁ VDOVA
  • Plagát - MAMMA MIA!
  • Plagát - KOZLIATKA A VLK
  • Plagát - MAČKY
  • Plagát - AJ MUŽI MAJÚ SVOJE DNI
  • Plagát - VYHADZOVAČI                   štúdio Olympia
  • Plagát - ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ
  • Plagát - BAJAJA
  • Plagát - DOMOV (...kde je ten tvoj?)
  • Plagát - NOVÁ SCÉNIČKA                 štúdio Olympia
  • Plagát - RÓMEO A JÚLIA
  • Plagát - RASPUTIN
  • Plagát - ŠĽAHAČKOVÁ PRINCEZNÁ
  • Plagát - PUNK ROCK
  • Plagát - PI ČAJ, MILÁČIK!

Rozhovor s Jurajom Ďurdiakom pre Šarm

Zverejnené 26.06.2013

Juraj Ďurdiak priznal: Mám rád moc a manipuláciu s ľuďmi!

Juraj Ďurdiak už dva roky šéfuje divadlu Nová scéna. Zrušil by klaňačku v divadle a priznal, že má rád moc!
Foto: MICHAL ŠEBEŇA/ŠARM, Archív, Pluska.sk

Z obrazoviek sa vytratil,ale staršia generácia si ho pamätá aj ako večného princa. Dnes hrá skôr kráľov. V otvorenom rozhovore priznal aj to, že škola z vás ešte dobrého herca nespraví. Prečítajte si celý rozhovor s Jurajom Ďurdiakom.

Známy ste najmä staršej generácii divákov, na obrazovke ste sa totiž neobjavili už poriadne dlho. Ako sa vám nakrúcalo po dlhom čase v Búrlivom víne?

Bola to pekná postava, chutila mi. A dlhé roky som sa nestretol s takým príjemným tvorivým prostredím, kde nikto nikomu neprekážal. Čo je veľmi dôležité, keďže dnes sa seriály točia tempom, ktoré si vynucuje dôkladnú prípravu a nedovoľuje pri nakrúcaní nič riešiť. Na pľaci vám režisér povie svoju predstavu pár slovami, buď sa s nimi stotožníte, alebo nie, ale potom už ide obraz za obrazom. Niekedy máte v jeden deň tridsať strán textu. Ako povedal Emil Horváth, to je v postate jedna monodráma. Naučiť sa ju do hĺbky za jeden deň je nemožné, a tak treba zapojiť predovšetkým skúsenosť a intuíciu…

Asi preto sa mi výkony niektorých začínajúcich hercov javia ako ploché.

Herec musí veľa nažiť, aby bol ľudsky presvedčivý. Ani škola, ani vzdelanie, ani inteligencia mu to nedajú. Navyše, starší herci chodia pripravení. To bolo kedysi nepredstaviteľné, že by ste prišli a nevedeli ste texty, alebo že by ste sa neorientovali v deji. Aj to sa dnes niekedy deje.

Hoci ste riaditeľom divadla, na javisku sa vyskytujete len v malých rolách. Prečo?

Už by som potreboval na javisku výzvu, rolu, ktorá by bola ťažká, ale mala by silnú výpoveď. Určite sa mi oplatí počkať. A okrem toho, zle znášam klaňačku, najradšej by som ju zrušil.

Tomu nerozumiem. Aký pocit vo vás klaňanie vyvoláva?

Akoby som bol cvičený medveď, a takisto pocit trápnosti.

Ale herci zvyčajne hovoria o klaňačke ako o vrchole divadelného večera...

Skôr je to o tom, že každý herec pri nej citlivo vníma, či sa potlesk po jeho príchode zo zákulisia zdvihol, alebo zrozpačitel, či kolegovi zakričali bravo, a jemu nie, alebo naopak. Mne prináša väčšie zadosťučinenie tvorba než finále. V čom je do istej miery veľký paradox, keďže celý život budujem nejakú inscenáciu alebo film, ktorého zavŕšením je premiéra.

Z čoho sa tento postoj vyvinul?

Asi aj z toho, že som mal šťastie na veľa rozhovorov s filozofom Egonom Bondym, ktorý bol taoista. A taoizmus zdôrazňuje okrem iného aj význam prítomného okamžiku. Hoci neviem o ňom hovoriť, povedal by som len naučené frázy, napriek tomu mám pocit, že mi je bližší ako filozofia západného sveta, ktorá na najvyšší piedestál postavila úspech a honobenie materiálneho. I keď, do istej miery som sa jej prispôsobil, lebo inak by som tu nemohol existovať.

S Egonom Bondym ste sa stretávali v kaviarni U Anjelov, ktorú ste vlastnili a viedli osemnásť rokov. Mali ste s ním vzťah len ako so stálym zákazníkom alebo ste sa skamarátili?

S Bondym sa nedalo kamarátiť, lebo deväť desatín z toho, čo hovoril, som mu nerozumel. Jednak preto, že nemal zuby a nerád nosil protézu. Až keď som mu už štvrtýkrát povedal, že mu nič nerozumiem, nasadil si ju. Ale ani potom som celkom nechápal, tak zložito sa vyjadroval. Mám však pocit, akoby mi po rokoch význam jeho myšlienok dochádzal.

Možno ste len museli ešte niečo zažiť, aby ste ich dokázali spracovať...

Možno. Viete, život vám v každej životnej etape niečo vezme, ale aj to niečím nahradí. Vezme vám štíhlosť, nahradí to pochopením nejakého problému, vezme vám vlasy a nahradí to nápadom – aha, toto by som chcel ešte robiť... U každého z nás s vekom narastá dôležitosť obsahu nad formou. Je v tom fyzika, ale aj filozofia. Vo vesmíre neexistuje vákuum. Príroda sa stále snaží o nastoľovanie rovnováhy a harmónie. A zase sme pri taoizme, lebo ten je aj o rovnováhe a o harmónii protikladov. Mám dojem, že človek sa ustavične pohybuje okolo akejsi neviditeľnej osi, raz je k nej bližšie, inokedy ďalej, odstreďuje, čo nechce, nabaľuje, čo sa mu páči, a tým si podvedome riadi svoj život. Som presvedčený, že jeho zmyslom je práve cesta. Lebo keby sme si povedali, že spejeme ku koncu a k smrti, chýbal by tomu zmysel.

K tomuto postoju ste dospeli po nejakej skúsenosti?

Skôr pozvoľna, z farebnosti všetkého, čo som prežil. Niečo dostalo jasnejšiu farbu, niečo ustúpilo do úzadia a celkový obraz života sa vyladil. Pôsobí to trochu ako filmový trik. Ale veľa ľudí to nazýva aj skepsou, odovzdanosťou či flegmatizmom.

Vy nie?

Nie, pretože to tak nie je. Stále sa posúvam dopredu, len v akýchsi ustálenejších hraniciach.

V Novej scéne ste riaditeľom už po druhýkrát. Prečo ste prvýkrát odišli?

Vtedy tu bola generálna riaditeľka Wanda Hrycová a ja ťažko znášam autority. Mám svoj vlastný názor na to, ako by sa to malo riadiť, a chcem mať absolútne voľnú ruku. Na druhej strane, beriem na sto percent všetky následky na seba a nevyhováram sa na iného.

Medzitým ste však riadili Štúdio L + S, odkiaľ vás prepustili, pretože s vami neboli spokojní.

V L + S som dostal výpoveď na minútu. Za tie štyri roky, ktoré som tam pôsobil som veľa vecí zmenil, od techniky, prostredia, až po dramaturgiu, do istej miery. Našiel som divadlo s návštevnosťou asi šesťdesiatpäť percent a s prostredím s vôňou socializmu. Pri mojom odchode bola návštevnosť deväťdesiatosem percent a kultivovanejšie prostredie. A tie dve percentá boli služobné miesta. Svedčí to o tom, že ani jedinečnosť Milana Lasicu sa nepredá sama. Upravoval som život divadla tak, aby sa zo značky L + S znova stal fenomén. Podarilo sa mi to. Bez sponzora alebo zriaďovateľa však neprežije žiadne divadlo na svete. Zablokovaním prísunu financií mi spolumajiteľ divadla dával najavo, že mu môj pohľad na vedenie divadla nevyhovuje.

Nakoniec ste dostali výpoveď.

Ostal som nejaký rok doma, čo človek, keď má päťdesiatosem rokov, neprežíva ľahko. Ako herec som nikdy neprodukoval formáty, ktorými sa dá uživiť, ako napríklad seriály. A potom som sa zúčastnil na konkurze na generálneho riaditeľa Novej scény a komisia rozhodla, že z daných kandidátov sa javím ako najužitočnejšia voľba. Možno je to banálne, ale potvrdilo sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Rozhodnutie majiteľa divadla L + S mi vytvorilo ideálnu pôdu na vnútornú aj fyzickú prípravu na novú výzvu. Preto v sebe nenosím žiadnu inú emóciu, len vďaku za výpoveď, ktorá mi otvorila nové obzory. Život je plný paradoxov. A s pánom Lasicom nám pri stretnutí stačí krátky pohľad a vieme, že sme sa na všeličom zhodli.

Mali ste veľa profesií a niektoré aj súbežne – boli ste hercom, spevákom, podnikateľom, riaditeľom divadla. Prečo to všetko? Láka vás skúšať stále niečo nové alebo vás baví robiť viacej vecí súbežne?

Vôbec ma to nebaví ani nebavilo. Niektoré veci vznikli, niektoré boli vynútené a niektoré som chcel. Spievať som chcel vždy, ale spočiatku som mal toľko filmovačiek v zahraničí, že som to nestíhal. Až keď som dostal herecký angažmán na Novej scéne – vidíte, vlastne som tu už tretíkrát, prihlásil som sa na konzervatórium a vyštudoval som spev. Mal som tridsaťsedem rokov, keď som maturoval, a to som už mal po vysokej škole.

No Bratislavčania si vás pamätajú aj ako podnikateľa, najviac v súvislosti s už spomínanou kultovou kaviarňou U Anjelov. Náhle ste ju museli zavrieť, lebo majiteľ priestorov vám odmietol predĺžiť zmluvu. Nechystáte sa ju otvoriť znovu, na inom mieste?

Nebláznite. Cítim sa na to už príliš zodratý. Riadiť kaviareň znamená aj prenášať prepravky s pivom, zametať pred krčmou, šéfovať čašníkom. Mňa to bavilo v danej chvíli, ale nikdy to nebola stredová os môjho života. Tá vždy patrila divadlu.

Posledné roky v ňom pôsobíte ako generálny riaditeľ. Čo vás na tom baví?

Mám rád moc a manipuláciu s ľuďmi. Baví ma ovplyvňovať ich osudy.

To vyznieva dosť negatívne...

Preto ma baví to používať. Nemyslím to však vôbec negatívne, ja mám chuť využívať to v pozitívnom zmysle. Ako každá inštitúcia aj Nová scéna sa borí s problémami. Ale mňa baví výzva modelovať výsledky divadla tak, aby sa udržalo na čestnom mieste elitného divadla po boku SND. Ako to mne a mojím spolupracovníkom vychádza, to závisí od mnohých okolností. Od inšpirácie, priazne, odvahy, výdrže, mojej, ale aj všetkých okolo mňa. Najdôležitejšia je priazeň a sympatie divákov. Ich záujem a vzťah k Divadlu Nová scéna je jediná dôležitá a pravdivá odpoveď na našu a moju prácu.

Špeciálne predstavenia

TALKSHOW NA PIVEČKO S REŽISÉROM MICHALOM DOMONKOSOM
SEN NOCI MUZIKÁLOVEJ
TALKSHOW NA PIVEČKO S REŽISÉROM MICHALOM DOMONKOSOM

Partneri divadla

S podporou:
Partner DNS:
Mediálni partneri: