Navigácia

Preskočiť na navigáciu

Úvodná stránka

My Newsletter

Banerová upútavka na predstavenia

 mamma mia  Punk rock    Pi čaj, miláčik!  Veselá vdova  Mačky  Bajaja    Aj muži majú svoje dni  Boyband  Ako zbaliť babu  Vyhadzovači  Nová scénička  Čarodejník z krajiny Oz
  • Plagát - BOYBAND
  • Plagát - EQUUS
  • Plagát - Sluha dvoch šéfov SILVESTER
  • Plagát - VYHADZOVAČI                   štúdio Olympia
  • Plagát - MADAME DE POMPADOUR
  • Plagát - PUNK ROCK
  • Plagát - MAČKY
  • Plagát - VESELÁ VDOVA
  • Plagát - AKO ZBALIŤ BABU               štúdio Olympia
  • Plagát - RÓMEO A JÚLIA muzikál
  • Plagát - AJ MUŽI MAJÚ SVOJE DNI
  • Plagát - BAJAJA
  • Plagát - muzikál MAMMA MIA!
  • Plagát - NOVÁ SCÉNIČKA                 štúdio Olympia
  • Plagát - ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ
  • Plagát - PI ČAJ, MILÁČIK!

Za Zdeňkom Macháčkom

Zverejnené 08.02.2017

Za Zdeňkom Macháčkom

operaslovakia.sk

Usmievavého, vždy dobre naladeného dirigenta Zdeňka Macháčka (nar. 15. 8. 1928 v Brne - zomr. 6. 1. 2017 v Bratislave) som poznala od sedemdesiatych rokov, kedy som začala pravidelne sledovať produkciu Novej scény (a písať o nej). Ako šéfdirigent (striedavo aj ako umelecký šéf) tu pôsobil od r. 1957. Spolu s muzikológom a znalcom hudobno-zábavného divadla PhDr. Alfrédom Gabauerom sme dokonca - na výzvu Zdeňka Macháčka - boli svojho času internými hondotiteľmi premiér klasického a súčasného repertoáru Spevohry Novej scény.

Vďaka taktu a diplomacii Zdeňka Macháčka, ale aj jeho kolegov z tzv. veľkej trojky (Macháček-Kramosil-Slovák) boli tieto popremiérové stretnutia so sólistami a zástupcami spevohry (pre nás: kritikov, recenzentov, propagátorov a milovníkov hudobno-zábavného divadla) nezabudnuteľným dialógom, v ktorom si každá strana uchovala názor, ale aj potrebnú úctu a rešpekt.

Zdeňka Macháčka som postupne spoznávala za dirigentským pultom orchestra Novej scény ako obdivuhodnú muzikantskú osobnosť, spamäti dirigujúcu početné klasické i súčasné opusy, uvádzané na Novej scéne. Bol ideálnym „vykladačom" a dirigentom Lehára, Kálmána, Offenbacha - ale aj objaviteľom adekvátneho výrazu nových slovenských operiet a muzikálov G. Dusíka, M. Nováka, I. Bázlika či T. Šeba-Martinského. V tejto oblasti má za sebou desiatky inscenácií. V službách operety pohotovo pripravoval aj koncerty - jednak s orchestrom Novej scény, ale aj so Slovenskou filharmóniou a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, za spoluúčasti popredných sólistov Novej scény i Opery SND. V tomto žánri sa, chvalabohu, uchovali v rozhlasovom archíve desiatky nahrávok v jeho naštudovaní a v interpretácii viacerých generácií sólistov. Škoda len, že sa nevysielajú - ich miesto v rozhlasovej štruktúre zaujala iba populárna hudba - s tými istými spevákmi a skladbami.

Nezabudnuteľným v smere uctenia žánru, divadla Nová scéna Novej i spomienok na jej slávnu Spevohru NS (kedysi známu a cenenú nielen v Čechách, ale aj v ďalšom zahraničí) bol nedávny slávnostný Galakoncert Novej scény (29. 11. 2017), pri príležitosti 70 - ročného jubilea tohto nášho popredného zábavného (no v histórii nielen takého...) divadla. V ten večer (a v následnú reprízu) bol práve Zdeněk Macháček pred Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu najvýraznejšou, najúctyhodnejšou osobnosťou! Nielen zostavil program „na telo" kedysi slávnej strednej generácii Spevohry Novej scény, ktorá tu spoluúčinkovala, ale aj súčasným mladým umelcom - spevohercom Novej scény - a to tak, aby sa vzdala pocta jednak geniálnemu melodikovi, zakladateľovi slovenskej operety Gejzovi Dusíkovi, ale aj svetovým autorom muzikálov, ktorí tu mali (a doposiaľ majú) svoju zlatú éru. Jeho presné gestá, spolucítenie so sólistami i orchestrom, vypracovanie každého detailu, prispôsobenie sa hlasovým možnostiam kedysi popredných sólistov, dnes nestorov Novej scény, ale aj umeniu hosťujúcich protagonistov Opery SND, boli ozaj obdivuhodné.

Zdeněk Macháček vzbudzoval na tomto slávnostnom galakoncerte rešpekt u divákov nielen vďaka nostalgickým spomienkam, ale najmä svojím stále aktuálnym umením sviežeho dirigenta. Pred orchestrom SOSR - na javisku NS - viedol dve hodiny umelecký dialóg s orchestrom a sólistami. A to mal náš dirigent už 88 rokov! Nikto z nás netušil, že sa s ním stretávame na pódiu milovaného divadla poslednýkrát. Naopak: v duchu sme sa tešili, že podobne umelecky, s dirigentskou paličkou oslávi náš Zdeněček aj blížiace sa deväťdesiatiny...

Nezabudnuteľná v umeleckom životopise tejto osobnosti zostane najmä tá kapitola Novej scény, kedy zásluhou vtedajšieho riaditeľa NS D. Hegera, režiséra B. Kramosila, choreografa B. Slováka, dirigenta Z. Macháčka a vynikajúcich predstaviteľov zakladateľskej a strednej generácie sólistov i hosťujúcich činohercov sa realizovali prvé naštudovania úspešných muzikálov, akými boli My Fair Lady, West Side Story, Fidlikant na streche (s Jozefom Kronerom v hlavnej úlohe), Don Quijote, Zorba (s mužným, na titulnú rolu priam predurčeným Vladom Müllerom), ale i Červená karavána, Krečinskij (s nezabudnuteľným Ivanom Krajíčkom, ktorý exceloval aj v Revízorovi T. Šeba-Martinského, spolu s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským), Priateľ Bunbury, Traja mušketieri - a zvlášť Cyrano z predmestia, prvý slovenský rockový muzikál, kde zažiarila vtedy výrazná mladá generácia interpretov (Jozef Benedik, Karol Čálik, hosťujúca Kamila Magálová a i.)

Na náročné povolanie spevoherného dirigenta sa Zdeněk Macháček pripravil štúdiom na brnenskom konzervatóriu (dirigovanie a hra na husle) a VŠMU v dirigentskej triede dr. Ľudovíta Rajtera. Prirodzené nadanie a spontaneita jeho hudobného talentu sa prejavovali vnútornou energiou, ktorú navonok prezentoval ráznym gestom, presne kresliacim rytmické doby, nástupy, zdvihy a dynamické vlnenia. Macháček vedel rešpektovať ľudský hlas a dokonale sa mu prispôsobil (ale ho aj viedol a usmerňoval!), čo bolo potrebné i vzhľadom na rôzne sólistické obsadenie NS, kde sa striedali speváci raz orientovaní viac na šansónovo-deklamovanú interpretáciu, inokedy klasicky školení na náročné vokálne čísla Lehára, Straussa, Kálmána. Jedinečná hudobná pamäť Zdenka Macháčka bola legendárna a vzbudzovala rešpekt u interpretov aj kritikov. Árie, ensembly, piesne, šansóny, medzihry i predohry operiet a muzikálov totiž ovládal perfektne (bez partitúry) - aj s pohotovými speváckymi transpozíciami...

Rada si na tohoto milého, optimisticky naladeného umelca spomínam tiež v súvislosti so založením vokálnej súťaže Lehárovo Komárno. V polovici osemdesiatych rokov sa táto súťaž iniciovala na bývalom Zväze slovenských skladateľov - s tým, aby propagovala nielen tvorbu veľkého komárňanského rodáka Franza Lehára, ale aj odkaz slovenských piesňových a operetných velikánov, akým bol v prvom rade Gejza Dusík, Karol Elbert, Ján Móry a ďalší. Podarilo sa - a tak Lehárovo Komárno má za sebou už dlhú históriu, medzitým medzinárodnej súťaže. Na čele poroty býval od začiatku umelecky najpovolanejší, spoločensky predurčený a dobrú náladu vždy šíriaci Zdeněk Macháček. Osobným šarmom a úsmevom dával odvahu a elán najmä ustráchaným adeptom súťaže. Medzinárodnú jury, kde je každý člen osobitou individualitou, dokázal stmeliť zasa potrebným umeleckým nadhľadom a objektívnosťou, ale aj večernými posedeniami pri pohári vína v pohostinnom Komárne.

Poznám ho tiež ako pohotového klaviristu a improvizátora, ktorý takmer do záveru života sprevádzal popredných spevákov na príležitostných koncertoch z diel majstrov klasickej operety na kultúrnych letách, koncertoch v kúpeľoch, pozývajúc na pódium sólistov, blízkych jeho naturelu a muzikantskej duši. Istý čas pôsobil aj na VŠMU, kde inicioval muzikálové oddelenie, dnes už - žiaľ - neexistujúce. Do finále života bol však mimoriadnym profesorom Konzervatória v Bratislave, kde učil budúcich profesionálnych spevákov javiskovému prejavu, operetnému štýlu a špecifikám tohto mimoriadne náročného žánru.

Zdeněk Macháček kráčal životom s úsmevom. Príznačný elán ho neopustil ani v rokoch, keď sa iní mračili zo spoločenskej situácie a obávali sa pointy háklivých vtipov. V časoch i nečasoch rozdával okolo seba pozitívnu energiu.

Azda sa nemýlim, ak poviem, že keby dirigent Zdeněk Macháček žil a tvoril mimo hraníc Slovenska, bol by uznávanou európskou kapacitou operety a muzikálu. Žiaľ, miesto, čas a spoločenské podmienky, v ktorých žijeme, si nevyberáme. Napriek tomu sa tento dirigent, klavirista a všestranný hudobník naveky zapísal do slovenskej hudobnej kultúry ako osobnosť, ktorú nemožno vymazať z dejín bývalej Spevohry Novej scény. Ľudským aj muzikantským vyžarovaním dokázal, že človek je doma nielen tam, kde sa narodil, ale hlavne tam, kde celoživotne odovzdával výsledky svojho talentu a snaženia.

Rodák z Brna, zrástol počas dlhého umeleckého života so Slovenskom tak, že sa stal „moravským Slovákom" - či „slovenským Moravákom..." Najmä bol človekom, ktorý mnohonásobne vrátil ľuďom to, čo mu do vena nadelil osud: radosť z hudby, bezprostrednosť výrazu, optimizmus, vyvierajúci z jeho ľudskej podstaty, vysoké umelecké kritéria, neobyčajnú húževnatosť v stálych návratoch k „ľahkonohej múze" - a vernosť tým, ktorí spolu s ním niekoľko desaťročí formovali jej profesionálny základ na Novej scéne, resp. na koncertoch Slovenskej filharmónie, Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, za klavírom na komorných koncertoch i pri desiatkach nahrávok pre Slovenský rozhlas a televíziu, z ktorých niektoré vyšli aj na kompaktných diskoch.

Láskavá a absolútne životodarná osobnosť Zdeněčka Macháčka (ako sme ho oslovovali) zostane pre niekoľko generácií súputníkov nezabudnuteľná - ale aj naveky zapísaná do histórie našej hudobno-zábavnej scény.

Autor: Terézia Ursínyová

 

 

 

 

 

 

Špeciálne predstavenia

opereta Gróf z Luxemburgu
AKO BONNIE A CLYDE
20 rokov s CONTINENTALS
VIANOCE V DIVADLE NOVÁ SCÉNA

Partneri divadla

S podporou:
Partner DNS:
Mediálni partneri: